VERONIKA BROMOVÁ: SPRÁVA Z CHAOSU

začiatkom 90. rokov. Fotografie, aktuálne prezentované v Galérii FAICA, môžu byť pre diváka, ktorý

si pri jej mene vybaví povestné anatomické „prieniky“ do ženského tela, prekvapením. Oproti týmto

veľkoformátovým c-printom, ktorými je v slovenskom prostredí hádam najviac známa - v nedávnom

období tvorili súčasť výstav Autopoesis (SNG, 2006) a Inter-view I. (Nitrianska galéria, 2010), totiž

už nešokujú expresívnym charakterom. Pre spomínaný c-printový cyklus Pohledy (1996) - i v súvislosti

s obdobím, keď vznikol – sa vžil spôsob interpretácie ako diel spadajúcich do oblasti feministického

umenia, no dôležitým bolo čítať ich cez autorkin postoj, vyjadrený používaním ironického zveličenia

a aj humoru, teda nie používaním výlučne feministickej optiky. V snímkach z poslednej dekády,

i napriek zníženej miere naturálnosti v zobrazení, je spôsob artikulácie výtvarníčky cez subjekt tela

prítomný a dá sa povedať, že je stále typickou črtou jej tvorby.

Výstava Správa z Chaosu predstavuje fotografie Veroniky Bromovej, ktoré realizovala od roku 2003

až po súčasnosť. Ide o výber z cyklu Království (2003 – 2005) a prác z posledného obdobia.

Typologicky - tematikou, obsahom i použitou výtvarnou stratégiou sú vzdialené od snímok z 90. rokov.

Viac ako predtým v nich do popredia vystupuje performatívny (akčný) moment, ktorý vzniku fotografie

predchádza a definuje jej podobu. Autorka neprerušila kontinuitu seba-referenčného zobrazovania,

kde prostredníkom vyjadrenia je jej telesná schránka, no zásahy do nej digitálnymi (postfotografickými)

úpravami alebo priamymi fyzickými manipuláciami i deformáciami tela pred vznikom snímky, už nie

sú tak určujúce. Naopak, je ním inscenovanie tela v privátnom evente (krátkej akcii), respektíve jeho

štylizácia, nezriedka smerujúca k podobe portrétu. Dôležitou je situácia - komponovanie záberu

spravidla v prírodnom prostredí, no i kontexty, ktoré sa k nemu viažu. V snímkach došlo k viditeľnému

odklonu od nazerania na telo výlučne cez jeho fyzické koordináty a nastúpilo seba-videnie a následné

referovanie o sebe v radikálne inom, dá sa povedať – aj archetypálnom - modeli spodobujúcom

existenciu človeka v prírode, s dôrazom na vyjadrovanie rešpektovania pravidiel ich vzájomnej

interakcie a hľadania rovnováhy medzi nimi.

Výrazný podiel na zmene paradigmy videnia autorky zohrávajú miesta vzniku jej fotografických záberov.

„Chaos“ tak nie je iba referenciou o permanentnej potrebe definovať si svoj status v rozporuplnej

a hodnotovo rozkolísanej podobe dneška, súčasne odkazuje na miesto, kde výtvarníčka aktuálne

žije - usadlosť na Vysočine s rovnomenným názvom, ktorej charakter ovplyvňuje jej úvahy o rovnováhe

medzi prírodným a umelým (civilizačným) elementom. Fotografie Veroniky Bromovej majú korene

v autopsiách z jej každodenného života, pričom dôraz na politikum privátna popri snahe demonštrovať

možnosť harmónie i stability koexistencie človeka a prírody, v nich však stále zostáva viditeľný.

Mira Sikorová-Putišová