Česká centra, Czech Centres

Česká centra / Czech centres - logo

Program

21.10.2010 0:00 - 22.10.2010 0:00

MAĽBA V KONTEXTOCH A KONTEXTY MAĽBY

Česko-slovenské sympózium venované kritickej reflexii súčasnej maľby//// Koncepcia: Jana Geržová//// Účastníci: Vladimír Beskid, Gabriela Garlatyová, Jana Geržová, Beata Jablonská, Eva Kapsová, Peter Michalovič, Petr Nedoma (CZ), Zora Rusinová, Milena Slavická (CZ), Zuzana Štefková (CZ), Petr Vaňous (CZ), Tomáš Pospíszyl (CZ) a Marian Zervan//// Mediálni partneri: Ateliér, čtrnáctideník současného výtvarného umění; Rádio Devín; Profil súčasného výtvarného umenia//// Sympózium venované kritickej reflexii súčasnej maľby je zamerané na analýzu celého komplexu otázok, ktoré sa objavili v súvislosti s návratom maľby na scénu, tak ako sme ho zaznamenali na prelome tisícročí. Hlavným zámerom sympózia je vytvoriť platformu pre otvorenú a kritickú diskusiu medzi domácou slovenskou a českou odbornou verejnosťou, ktorá sa bude realizovať v rámci piatich ťažiskových okruhov: a/ Fenomén konca a nového začiatku maľby b/ Vzťah maľby k iným médiám c/ Estetické aspekty súčasnej maľby d/ Nové priestory maľby v postmediálnom svete e/ Česká a slovenská maľba v medzinárodnom kontexte K sympóziu je plánované vydanie zborníka. Informácie aj tu:

P R O G R A M    S Y M P ó Z I A

 

Maľba v kontextoch, kontexty maľby

 

21. 10. – 22. 10. 2010

 

prednášková kinosála Slovenskej národnej galérie v Bratislave (vchod cez Vodné kasárne, 2. poschodie, Rázusovo nábrežie 2)

 

 

 

ŠTVRTOK   21. 10. 2010

 

9.30      úvodné slovo

             prof. STANISLAV STANKOCI, prorektor pre rozvoj, Vysoká škola 

             výtvarných umení, Bratislava

 

9. 45    TOMÁŠ POSPISZYL (nezávislý kritik a kurátor, Praha) Konec malby

 

10. 45   ZORA RUSINOVÁ (Katedra dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej    

             univerzity) Expandované pole maľby

 

prestávka (11. 45 – 12. 00)

 

12. 00   PETR VAŇOUS (nezávislý kritik a kurátor, Praha) Resetting. Možnost kulturní   

             sebeobrany?

 

13. 00   GABRIELA GARLATYOVÁ (Mestská galéria, Rimavská Sobota )

             Vzor –  Geometria – Šifra – Sieť

 

obedňajšia prestávka (14. 00 – 15. 00)

15. 00   JANA GERŽOVÁ (Sekcia vizuálnych a kultúrnych štúdií, Centrum výskumu,   

             VŠVU, Bratislava) Konceptuálna maľba. Terminologický paradox?

 

16. 00   EVA KAPSOVÁ (Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Filozofická fakulta 

             UKF, Nitra) K systematike vizuálneho zážitku (aj zo súčasnej maľby)

 

18. 00   vernisáž výstavy: Bohdan Hostiňák, v kurátorskej koncepcii Vladimíra Beskida.

             Kopplova vila GJK, Zelený kríček 3, Trnava

 

PIATOK 22. 10. 2010

 

9.30    MILENA SLAVICKÁ (Katedra dejín umenia a teórie, Akadémia výtvarných umení,  

           Praha) Obraz v evropské kultuře

 

10.30  VLADIMÍR BESKID (Galéria Jána Koniarka, Trnava) Metamorfózy maliarskeho 

            jazyka v stredoeurópskom kontexte

 

prestávka (11.30 – 11. 45)

 

11.45  ZUZANA ŠTEFKOVÁ (Katedra dejín umenia a estetiky, Vysoká škola  

            umeleckopriemyselná, Praha) Cosi pomíjivého, aneb malby, které zmizí

 

12. 45  MARIAN ZERVAN (Katedra dejín a teórie umenia, VŠVU,  Bratislava; Filozofická   

            fakulta TU, Trnava) K niektorým argumentačným stratégiám vysvetľovania  

            slovného spojenia „zviditeľňovať neviditeľné“

 

obedňajšia prestávka (13. 45 – 14. 45)

14. 45  PETER MICHALOVIČ (Katedra estetiky, Filozofická fakulta Univerzity  

            Komenského, Bratislava) Problémy s (postmodernou) maľbou

 

15. 45  PETR NEDOMA (Galéria Rudolfinum, Praha) Čínská ztráta dějin

 

16. 45  BEATA JABLONSKÁ (Sekcia vizuálnych a kultúrnych štúdií, Centrum výskumu,   

            VŠVU, Bratislava) Byť pri tom

 

18. 00 záver sympózia Galéria Medium, Hviezdoslavovo nám. 18, Bratislava

 

Krst knihy Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu prostredníctvom orálnej histórie, ktorá je výsledkom výskumnej úlohy Jany Geržovej realizovanej v Sekcii vizuálnych a kultúrnych štúdií v rokoch 2008 – 2009. Kniha dokumentuje rozhovory s dvadsiatimi dvoma maliarkami a maliarmi, ktorí zásadným spôsobom ovplyvnili obraz slovenskej maľby za obdobie posledných šesťdesiat rokov. Do projektu boli zahrnutí: Juraj Bartusz, Rudolf Fila, Vladimír Popovič, Ľudovít Hološka, Ján Berger, Rudolf Sikora, Milan Bočkay, Dezider Tóth, Klára Bočkayová, Ladislav Čarný, Daniel Fischer, Veronika Rónaiová, Adam Szentpétery, Mária Balážová, Daniel Brunovský, Ivan Csudai, Laco Teren, Stanislav Bubán, Robert Bielik, Bohdan Hostiňák, Dorota Sadovská, Erik Šille. Vydavateľ Slovart a Vysoká škola výtvarných umení.

 

Knihu pokrstia oponenti publikácie Juraj Mojžiš a Gábor Hushegyi a Ján Štrasser, básnik, esejista, textár a prekladateľ.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

PhDr. Vladimír Beskid (1962)

Historik umenia a kurátor, žije a pracuje v Trnave a v Bratislave. Absolvoval Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave (1985). Od roku 2006 je riaditeľom Galérie Jána Koniarka v Trnave. Venuje sa predovšetkým dejinám moderného a súčasného umenia 20.  a 21. storočia. Inicioval a pripravil vyše 80 výstavných projektov v stredoeurópskom priestore (Berlín, Budapešť, Viedeň, Praha, Brno, Bratislava, Košice, Trnava a pod.). Participoval na viacerých syntetických publikáciách napr.: 20. storočie, SNG Bratislava 2000; East Art Map – Contemporary Art in Eastern Europe, Afterall Books – MIT Press Cambridge 2006. Je členom Slovenskej sekcie  AICA.

 

Mgr. Gabriela Garlatyová (1972), historička a kurátorka umenia. Štúdium Vedy o výtvarnom umení na Katedre dejín umenia Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave absolvovala v roku 1999. Od roku 1999 je kurátorka a riaditeľka Mestskej galérie v Rimavskej Sobote. Pripravila vyše 100 monografických a tematických výstav (napr. Rudolf Sikora, Juraj Bartusz, Juraj Meliš, Štefan Balázs, Vladimír Popovič, Gyula Szabó, Bienále  maľby I, Bienále maľby II, Olejomaľba).  Výber publikačnej činnosti: 10 rokov Mestskej galérie v Rimavskej Sobote, MG RS, 2007; Erik Binder. Kunst-family, katalóg Biennale di Venezia, 2003, Slovenská národná galéria, Bratislava; Pohľad na scénu euro – americkej neoexpresívnej maľby a jej ohlasy v slovenskej expresívnej maľbe v druhej polovici 80. rokov 20. storočia. In: Jablonská, Beata (ed.): Osemdesiate, 2009, Slovenská národná galéria, Bratislava. Je členkou Slovenskej sekcie AICA.

 

Mgr. Jana Geržová (1951)
Historička umenia, kritička a kurátorka. Dejiny umenia študovala na bratislavskej Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Špecializuje sa na rôzne aspekty umenia druhej polovice 20. storočia, predovšetkým na históriu konceptuálnych tendencií, problematiku feministického umenia, postmodernej identity, fenomén straty a návratu aury umeleckého diela a aktuálnu maľbu. Od roku 1992 je šéfredaktorkou časopisu Profil súčasného výtvarného umenia, v rokoch 2000 – 2008 bola prezidentkou Slovenskej sekcie AICA. V súčasnosti je vedecko-výskumnou pracovníčkou Sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu VŠVU.

V rámci pôsobenia v Sekcii vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu VŠVU pripravila publikácie  Slovenské výtvarné umenie 1939 – 1989 z pohľadu dobovej literatúry (2006) a Rozhovory o maľbe. Pohľad na slovenskú maľbu posledných desaťročí prostredníctvom orálnej histórie (2009). Problematike návratu a konca maľby sa venovala vo viacerých štúdiách: Painting in the Age of Picture / Die Malerei im Zeitalter des Bildes. In: Regina Hellwig-Schmid (ed.): Donumenta 2009, Slowakei (2009); Niekoľko poznámok k mýtu konca maľby. In: Rusina, I. (ed.): Vysoká škola výtvarných umení 1949 – 2009 (2009); O závislostiach maľby. Fotografia v maľbe 60. a 90. rokov 20. storočia (ARS 2010, č. 1, v tlači).

 

Mgr. Beata Jablonská (1967)

Dejiny umenia študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, absolvovala v roku 1991. Do roku 2009 pracovala ako kurátorka Zbierky kresby 20. storočia v Slovenskej národnej galérii v Bratislave. Profesionálny záujem orientuje predovšetkým na problematiku maľby v kontexte súčasného výtvarného umenia. Je autorkou kapitoly Maľba v postmodernej situácii v syntetickej publikácii Umenie 20. storočia (Slovenská národná galéria 2000), kapitoly Lži, dilemy a alternatívy obrazu v katalógu Slovenské vizuálne umenie 1970 – 1985 (Slovenská národná galéria, 2003), kurátorkou a editorkou výstavy a katalógu Osemdesiate. Postmoderna v slovenskom výtvarnom umení 1985 – 1992 (Slovenská národná galéria, 2009). V súčasnosti je vedecko-výskumnou pracovníčkou Sekcie vizuálnych a kultúrnych štúdií Centra výskumu Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, kde sa venuje téme: Politické umenie v spoločensko-historických súvislostiach  20. storočia. Od umenia v službách ideológií – po umenie ako kritického nástroja. Je členkou Slovenskej sekcie AICA.

 

Prof. PhDr. Eva Kapsová, PhD. (1954)

Od roku 1978 pôsobí ako vedeckovýskumná a pedagogická pracovníčka v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie (ÚLUK) na Filozofickej fakulte UKF v Nitre. V rokoch 1986 –1992 prednášala dejiny výtvarného umenia na Katedre výtvarnej výchovy na Pedagogickej fakulte  v Nitre a od roku 2000 teóriu výtvarnej komunikácie na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V rámci odboru estetika  na ÚLUK prednáša dejiny umeleckého štýlu,  teóriu a kritiku umenia. Vo  výskume sa orientuje na sledovanie súvzťažností literárnych a vizuálnych prejavov, otázkam estetiky a semiotiky vizuálnych fenoménov, problematike výkladu umeleckého diela v estetickej výchove. Je autorkou viacerých katalógov k výstavám súčasného umenia, na ktorých sa kurátorsky podieľala. Vydala monografie: Výrazové osobitosti výtvarného diela (1997),  Konceptuálne tendencie vo výtvarnom umení (2002), N´89. Aktuálne tendencie v tvorbe výtvarníkov nitrianskeho regiónu. Je spoluautorkou   publikácií Tezaurus estetických výrazových kvalít (2008), Miro Nicz. V priamom prenose (2009) a i.

 

Prof. PhDr. Peter Michalovič, PhD. (1960)

Vyštudoval filozofiu a estetiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde od roku 1987 pôsobí ako pedagóg. Okrem toho prednáša aj na Filmovej a televíznej fakulte Vysokej školy múzických umení v Bratislave. Zaoberá sa  estetickou teóriou, štrukturalizmom, postštrukturalizmom a teóriou rozprávania. Je autorom knižných publikácií: Az idióma keresése – Hľadanie idiómu (1997); Úvod do štrukturalizmu a postštrukturalizmu (1997, spolu s Pavlom Minárom); Orbis terrarum est speculum ludi (1999); Krátke úvahy o vizualite a filme (2000); Dal Segno al Fine (2003); Omnibus in omnibus (2004); De disciplina et arte (2005); Juraj Jakubisko (2005, spolu s Vlastimilom Zuskom); Interpretatio. Fila – Klimt. (2007), Znaky, obrazy a stíny slov (2009, spolu s Vlastimilom Zuskom). Venuje sa aj kurátorskej činnosti, ako kurátor realizoval viac ako 60 výstav doma aj v zahraničí.

 

PhDr. Petr Nedoma (1951)

V rokoch 1973 – 1978 študoval dejiny umenia na Filozofickej fakulte Masarykovej univerzity v Brne. Po štúdiu bol krátko zamestnaný na pamiatkovom úrade v Brne, niekoľko rokov v Galérii umenia v Hodoníně. Od začiatku osemdesiatych rokov vystriedal najrôznejšie zamestnania typu správca tenisových kurtov, zaučená kuchárka, učiteľ písania na stroji apod. Publikoval  v neoficiálnych  zborníkoch. V druhej polovici 80. rokov zorganizoval  viacero výstav súčasného umenia mimo oficiálnu štruktúru. Začiatkom 90. rokov bol zástupcom šéfredaktora časopisu Ateliér a kurátor viacerých výstav v Čechách a v zahraničí. Od roku 1994 je zakladajúci riaditeľ Galérie Rudolfinum. Počas takmer sedemnástich rokov v tejto pozícii realizoval viac ako sedemdesiat výstav domáceho a zahraničného súčasného umenia. Publikoval množstvo textov v sprievodných výstavných katalógoch, uskutočnil desiatky prednášok pre verejnosť ako aj pre študentov predovšetkým umeleckých škôl.

 

Tomáš Pospiszyl (1967)

Kritik a kurátor, žije v Prahe. V rokoch 1997 – 2002 pracoval v Národnej galérii v Prahe. V súčasnosti pôsobí na pražskej FAMU v Centre audiovizuálných štúdií. Zostavil antológiu americkej výtvarnej teórie Před obrazem (1998) a s Laurou Hoptmanovou antológiu východoeurópskych textov o umení druhej polovice 20. storočia Primary Documents (2002). Napísal knihy Octobriana a ruský underground (2004) a Srovnávací studie (2005). S Vandou Skálovou pripravil výstavu a monografiu Aléna Diviše (2005) a s Ivanem Adamovičem projekt Planeta Eden (2010). Pravidelne prispieva do viacerých novín a časopisov. Pracuje pre združenie tranzit.cz.

 

Prof. PhDr. Zora Rusinová, PhD. (1950)

Teoretička, kritička a kurátorka. Dejiny umenia študovala na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Venuje sa problematike moderného a súčasného umenia. Ako dlhoročná pracovníčka Slovenskej národnej galérie v Bratislave (1992 – 2007) bola generálnou kurátorkou a autorkou koncepcie viacerých ťažiskových výstavných projektov, ktoré po roku 1989 revidovali domáce umenie 20. storočia: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení (1995), Umenie 20. storočia – Dejiny slovenského výtvarného umenia(2000), vrátane umeleckých aktivít, ktoré boli verejnosti celkom neznáme: Umenie akcie 1965 – 1989 (2001). Autorsky pripravila rad tematických výstav (Pars pro toto, 1995, Epikurova záhrada, 1996, Limitlos, 1997, Barok a súčasnosť, 1998, Autopoesis, 2006). Spolupracovala na viacerých monografických výstavách a publikáciách (Jozef Jankovič, Vladimír Popovič, Bohdan Hostiňák). Je autorkou publikácie Autoportrét v slovenskom výtvarnom umení 20. storočia+ (2009). Participovala na medzinárodnom projekte Gender Check (MUMOK, Viedeň, 2009). V súčasnosti prednáša dejiny moderného a súčasného výtvarného umenia na Katedre dejín umenia a kultúry Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity.

 

PhDr. Milena Slavická (1949)

Vyštudovala všeobecné dejiny a dejiny umenia na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Venuje sa  ruskému a severoamerickému umeniu 19. a 20. storočia a súčasnému českému umeniu. V rokoch 1975 – 1989 bola kurátorkou zbierky umenia 19. a 20. storočia Národnej galérie v Prahe, kde sa špecializovala na ruské umenie. V roku 1990 sa stala šéfredaktorkou časopisu Výtvarné umění, ktoré viedla do roku 1996, bola tiež riaditeľkou vydavateľstva OSVU (1995 – 2002). Knižne vydala monografiu Adrieny Šimotovej Hlava k listování (1997) a umeleckej skupiny UB 12 (2006). Viacerými odbornými štúdiami prispela do zahraničných a domácich publikácií: The Art and Drama of History: The History of Czech Visual Arts since World War II. In  Swierszcz, J. (ed.): Identity Today. The Contemporary Czech, Hungarian, Polish, Slovak Art. (1993); Flug-Entfernung-Verschwinden. In Becker, K.; Bienert, D.; Slavická, M.: Flug-Entfernung-Verschwinden: Konzeptuelle Moskauer Kunst (1995);  Průvodce po pražských pamětihodných místech a událostech období normalizace. In. Šimánek, D. (ed.). Mimo zónu/Outside (2009). S témou súčasnej maľby rezonuje jej účasť na pražskom sympóziu Malba a obraz (1994) a výstava Poslední obraz (Galerie Rudolfinum, Praha,1997). Od roku 1999 prednáša dejiny európskeho umenia 19. a 20. storočia  na Akadémii výtvarných umení v Prahe.

 

Mgr. Zuzana Štefková, PhD. (1977)

Kritička a kurátorka. Dejiny umenia absolvovala na Filozofickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe (2002). Témou jej diplomovej práce bolo súčasné české ženské umenie. V tomto roku úspešne ukončila doktorandské štúdium v obore dejiny umenia na svojej alma mater na tému gendrové aspekty telesnosti v súčasnom českom umení. Pôsobí na Katedre dejín umenia a estetiky Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe. Spolupracuje s pražským Centrom súčasného umenia a vedie kurzy moderného českého umenia v rámci CIEE (Council on International Educational Exchange). Je spoluzakladateľkou galerie c2c a Kruhu kurátorov a kritikov. Kurátorsky pripravila a spoluorganizovala rad výstavných projektov (Art to Date 2010; Rodinná pohoda, 2009 spolu s Lenkou Kukurovou; Bio-Power, 2007; Sell Me Buy Me, 2006; Czechpoint, 2006; Blue, Désire atď.).

 

Mgr. Petr Vaňous (1975)

Nezávislý kritik a kurátor. Študoval na Katedre teórie a dejín umenia Filozofickej fakulty UP v Olomouci (1993 – 1999). Venuje sa vzťahu tradičných výtvarných médií (predovšetkým maliarstva) k novým vizuálnym trendom a zároveň sledovaniu a monitorovaniu premien maľby v podmienkach informačnej spoločnosti a všeobecne rozšírených nových médií. Kurátorsky pripravil množstvo výstavných projektov (Inverzní romantika, 2008; INtroCITY/ Nukleární rodina, 2008; Resetting, Jiné cesty k věcnosti, 2007; Happy Days, 2005; Intercity: Berlin – Praha 01/ Malba – Malerei, 2004 atď.). Problematiku aktuálnej maľby reflektuje aj v publikácii Saatchiho předsíň. Texty o současnosti malby (2010), ktorú vydal v spolupráci s Martinom Gerbocom. V súčasnosti je doktorandom Vysokej školy umeleckopriemyselnej v Prahe.

 

Prof. PhDr. Marian Zervan, PhD.  (1952)

Študoval na Katedre estetiky a dejín umenia na Filozofickej fakulte UK v Bratislave. Teoretik, estetik a historik modernej a súčasnej architektúry a umenia. Zaoberá sa metodológiou a teóriou architektúry a umenia, sakrálnou a profánnou ikonografiou a históriou súčasnej architektúry. Pôsobil na Fakulte architektúry STU v Bratislave. Od roku 2003 vyučuje dejiny estetiky, dejiny architektonických teórií, dejiny súčasnej architektúry a teóriu moderného a súčasného umenia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Od roku 2006 Dejiny modernej a súčasnej architektúry a Interpretáciu a kritiku architektonického diela na Filozofickej fakulte TU v Trnave. K ikonografii publikoval spolu s Ivanom Rusinom knihy Životy svätých (1994), Príbehy Nového Zákona (2000) a Príbehy Starého zákona (2006). K metodológii a teórii architektúry vydal text  K premenám priestorovej teórie architektúry a viaceré vedecké a odborné štúdie v slovenských a českých časopisoch. Participoval na kolektívnej monografii  Impulse und reflexion. Architektur der Slowakei (2003). Bol spolukurátorom viacerých výstav v Slovenskej národnej galérii v Bratislave a v spolupráci s Imrom Vaškom a Jiřím Ševčíkom autorom koncepcie a kurátorom výstavy Wall-Paper Dispositiv v Pavilóne Českej a Slovenskej republiky na 7. medzinárodnej výstave architektúry v Benátkach (2001).

 

Vladimír Beskid: Metamorfózy maliarskeho jazyka v stredoeurópskom kontexte

Hlavnou ideou prednášky je poukázať na zmeny v médiu maľby posledných dvoch desaťročí pri „náraze“ na všadeprítomné techno-obrazy. Ide o analýzu možných individuálnych stratégií v stredoeurópskom priestore – od  konzervatívnej podoby neoklasického obrazu (Bohdan Hostiňák), cez expresívnu, chaotickú maľbu a provokatívne gestá k pop-kultúre (Vladimír Skrepl), konceptuálne poňatie maľby (Rafal Bujnowski) a mixovanie digitálnych znakov v maliarskom poli (Ivan Csudai). Nakoniec ukazuje príklady zlomu, či posunu osobných programov: od abstrakcie k realistickej podobe maľby pod tlakom masmédií (Ákos Birkás), či od fotorealistických polôh k „dekonštrukcii“ maľby (Veronika Rónaiová).

 

Gabriela Garlatyová : Vzor – Geometria – Šifra – Sieť

Príspevok vychádza z výstavy Bienále maľby II.? (Mestská galéria Rimavská Sobota, 2009/2010, kurátorky: G. Garlatyová, L. Gregorová-Stachová). Zameriava sa na obrazy umelcov, ktorí cez konštrukcie sietí, používanie vzorov a vytváranie šifier tvoria rôzne vízie, menia, prepisujú a aktivujú jazyk geometrie. Príspevok je alternatívnou úvahou o geometrickej abstrakcii v slovenskom umení. 

 

Jana Geržová: Konceptuálna maľba. Terminologický paradox?

Návrat maľby na prelome 20. a 21. storočia vygeneroval okrem iného aj typ závesného obrazu, ktorý je na prvý pohľad viac spríbuznený s predmodernistickou výtvarnou tradíciou ako s vizualitou súčasného sveta. V príspevku sa budem pýtať do akej miery ide o pokus obnoviť stav nevinnosti maľby v zmysle renesancie jej mediálnej autonómnosti a čistoty, respektíve, či takýto návrat do obdobia pred objavením technického obrazu je v súčasnosti vôbec možný. V argumentácii budem používať príklady súčasnej maľby, ktorá má všetky formálne znaky tradičného obrazu a napriek tomu je poznačená konceptuálnymi stratégiami, alebo je dokonca príkladom konceptuálneho umenia par excellence.

 

Beata Jablonská: Byť pri tom

Využíva, alebo premrháva slovenská maľba príležitosti, ktoré jej medzinárodná výtvarná scéna poskytuje? Pokus o kritické zhodnotenie prítomnosti a absencie slovenskej maľby v medzinárodných projektoch a zbierkach v porovnaní s inými postsocialistickými krajinami.

 

 

 

Eva Kapsová: K systematike vizuálneho zážitku  (aj zo súčasnej maľby)

Štúdia sa zaoberá princípmi interpretácie umeleckého diela z hľadiska  pragmatickej estetiky. Kľúčovou kategóriou v tomto vzťahu je estetický zážitok . Jeho povaha  nemusí byť neštrukturovaná, impresívna a nevysloviteľná. Východiskom ako rozkryť túto zdanlivo nepomenovateľnú kvalitu vnútorného prežívania môže byť sústava estetických výrazových kvalít zodpovedajúca štruktúre vedomého subjektu.  Pragmaticko recepčný prístup a výrazová sústava načrtáva  možnosti systematiky, ktorá zasadzuje výtvarné  umenie do širšieho rámca vizuálnych štúdií. Štúdia je výkladom a do istej miery aj kritikou systému, ktorý má pôvod v myslení o literatúre, resp. o slovesnom prejave. Autorka uvedenú problematiku približuje prostredníctvom príkladov a interpretácie súčasnej maľby.

 

Peter Michalovič: Problémy s (postmodernou) maľbou

Tvorba generácie výtvarných umelcov, ktorí vstúpili na scénu slovenského výtvarného umenia v polovici 80. rokov, je neraz spájaná s postmodernou, respektíve predstavuje slovenský variant postmoderny. Príspevok si kladie za cieľ preskúmať legitimitu označenia „postmoderna“.  

 

Petr Nedoma: Čínská ztráta dějin

Příspěvek se bude zabývat otázkami vzniku, existence a fungování nových ohnisek výtvarného umění mimo evropský prostor. Na příkladu vývoje malby v Číně v posledních dvaceti letech, která v jedné své větvi žije v těsné závislosti na evropských vzorech, se autor pokusí naznačit lokální platnost tezí o vývoji malby, jejich omezenost pouze na tzv. plnou euroamerickou historii obsahující všechny fáze, na nichž Evropané postavili svou koncepci vývoje.

 

Tomáš Pospiszyl:  Konec malby

Do debat o současném umění stále vstupuje fetišismus spojovaný s malbou. Jde o techniku, která je mnohými vnímána jako privilegovaná, což je nutné vnímat jako pozůstatek jejího postavení v 19. století. Toto postavení se vyčerpalo minimálně s koncem modernismu, pravděpodobně však dříve, kdy jí na pozici ústřední výtvarné techniky/technologie vystřídala koláž. V době „post-mediálního režimu“ o kterém už v 70. letech minulého století hovořila Rosalind Kraussová, jsou pokusy o hegemonii malby irelevantní. Jde jen o jednu, z hlediska dneška archaickou techniku výtvarného umění. Toto zjištění se bohužel nepromítá do práce muzeí nebo uměleckých škol coby institucí, jež jsou svým charakterem také produkty 19. století.

 

Zora Rusinová: Expandované pole maľby

Jedným z dôsledkov vplyvu masmediálnych obrazov na podobu súčasnej maľby je aj formovanie novej imaginácie. Cieľom prednášky je nielen hovoriť o nových sociálnych a kultúrnych funkciách portrétu dnes, ale i zamyslieť sa nad tým, čo všetko nám hovorí o našich bezprostredných obavách a fantáziách a aké sú významové súvislosti súčasnej maľby vo vzťahu k širokej škále obraznosti vizuálnej kultúry. 

 

Milena Slavická: Obraz v evropské kultuře

Příspěvek se věnuje médiu obrazu jako specifického fenoménu evropské kultury s důrazem  na vztah obrazu a fotografie v dějinách umění.

 

Zuzana Štefková: Cosi pomíjivého, aneb malby, které zmizí

Na podzim roku 2007 se v rámci festivalu 4+4 dny v pohybu uskutečnila patrně největší česká přehlídka malby přímo na zdi galerie nazvaná Big Gruppen Hybrid Painting, které se zúčastnilo téměř 50 umělců malujících přímo na stěny dočasného galerijního prostoru. Podle kurátora výstavy Krištofa Kintery se jednalo o akci reprodukující pocit svobody vycházející z pomíjivosti tohoto typu tvoby. Zmíněný projekt nebyl zdaleka jediným případem, kdy čeští umělci opustili formát závěsného obrazu a rozhodli se malovat přímo na stěny galerie. V této souvislosti se nabízí otázka, co motivovalo zvýšený výskyt nástěnných maleb přímo v galerii v případě umělců jako jsou Jiří Franta a David Böhm, Evžen Šimera, Jakub Hošek, Guma Guar nebo Vasil Artamonov. Tento příspěvek se zamýšlí nad tím, jaké pohnutky vedou umělce k realizaci maleb odsouzených k brzkému zániku. 

 

Petr Vaňous: Resetting. Možnost kulturní sebeobrany?

Prověřování možností narativní plurality v malbě bez deklarovaných konců a začátků. Procesuálnost malby jako součást narativní složky díla. Role věcného atributu a herní princip s jeho identifikací. Rozmanitost stejného a role banality v nástrojích jejího uchopování. Nostalgie a resentiment jako způsob obrazové transformace a odhmotnění žánru. Minulost vyrůstá z přítomnosti. Co bude zítra, bude až zítra. Abstrahování věcnosti v době hravého bezčasí. Dočasná laboratoř: „dialektika možného“ mimo politické, dogmatické a ekonomické nástroje uměleckého provozu? Obraz jako sebeobrana měnící defenzivní a ofenzivní stanoviště. Příklady různých vstupů do prostoru zvěcňování. Euforie i skepse.

 

Marian Zervan: K niektorým argumentačným stratégiám vysvetľovania slovného spojenia „zviditeľňovať neviditeľné“.

Príspevok sa zaoberá vybratými výkladmi slovného spojenia, ktoré sa často považuje aj za definíciu maľby. Zameriava sa predovšetkým na ikonologické a fenomenologické spôsoby argumentácie a skúma, či niekedy nastalo ich prekríženie a aké z toho plynú  dôsledky.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Místo konání:

Hviezdoslavovo nám 8
P.O. Box 348, 814 99 Bratislava
Slovenská republika

Datum:

Od: 21.10.2010 0:00
Do: 22.10.2010 0:00

Organizátor:

Sekcia vizuálnych a kultúrnych štúdií, Centrum výskumu VŠVU, České centrum, Slovenská národná galéria


Připomenutí akce
Tuto akci nelze připomenout, protože akce již začala