Česká centra, Czech Centres

Česká centra / Czech centres - logo

Program

8.5.2005 0:00 - 0:00

KVARTETO 2005:::::DISKUSIA

KULTÚRNY PROGRAM KRAJÍN V4 PRI PRÍLEŽITOSTI 1. VÝROČIA VSTUPU DO EU A 60. VÝROČIA UKONČENIA II. SVETOVEJ VOJNY Diskusia politológov a historikov krajín V4 – János Horváth, Agneša Kalinová, Vilém Prečan, Jacques Rupnik a Tomasz Szarota. Moderuje Martin Bútora.

60 rokov od konca II. svetovej vojny - vývoj, udalosti, zmeny

V nedeľu 8.5. o 16.00 sa v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca stretnú historici a politológovia stredoeurópskeho priestoru na diskusii venovanej tematike spoločenských a politických zmien prebiehajúcich od konca II. svetovej vojny. Za jeden stôl spoločne zasadnú Agneša Kalinová, dlhoročná redaktorka Rádia Slobodná Európa, Tomasz Szarota, poľský odborník na dejiny II. svetovej vojny, János Horváth, maďarský poslanec a univerzitný profesor, Vilém Prečan, český historik a Jacques Rupnik, Stredoeurópan, politológ a publicista, šéf výskumu parížskeho Centra pre medzinárodné štúdiá. Diskusiu povedie Martin Bútora.
Podujatie spoločne pripravili kultúrne inštitúty Česka, Poľska a Maďarska a Ministerstvo kultúry SR v rámci druhého ročníka projektu Kvarteto.
Simultánne tlmočenie do slovenčiny je zabezpečené.
Vstup voľný.

 

Dr. János Horváth je doyenom Maďarského parlamentu, narodil sa roku 1921.
V medzivojnovom období sa zapojil do mládežníckeho reformovaného hnutia, od roku 1942 bol členom Nezávislej Maloroľníckej, Roľníckej a Meštianskej strany, aj  Maďarského zväzu roľníkov.
Roku 1944 ako člen Študentského hnutia Slobodný život (Szabad élet) sa zúčastnil národného odboja, nyilasovci ho odsúdili na smrť, vďaka šťastnej náhode sa mu podarilo utiecť.
Od roku 1945 do 1947 bol hospodársko-politickým riaditeľom Maďarského zväzu roľníkov. V tom istom čase bol aj poslancom parlamentu.
Roku 1947 na základe nepravých obvinení vo veci Maďarského spoločenstva (Magyar Közösség) ho zatkli, odsúdili ho na štyri roky nútenej práce. Od roku 1951 pracoval fyzicky ako robotník, od 1954 ako mechanik.
Roku 1956 sa zúčastnil revolúcie, 9. novembra 1956 odišiel do New Yorku, pracoval v OSN. Stal sa zakladateľom Maďarskej revolučnej rady (Magyar Forradalmi Tanács).
Roku 1966 získal titul PhD. Na Univerzite Columbia v New Yorku, do roku 1997, keď sa vrátil do Maďarska, prednášal na rôznych amerických univerzitách.
V Maďarsku sa stal hosťujúcim profesorom a čestným doktorom Ekonomickej Univerzity v Budapešti.
Od roku 1998 sa stal predsedom hospodársko-politického výboru Fideszu, odvtedy je poslancom parlamentu.

Prof. Tomasz Marceli Szarota (1940) pracuje v Ústave dejín Poľskej akadémie vied, zaoberá sa najnovšími dejinami Poľska. Štúdium na Historickej fakulte Varšavskej univerzity ukončil v roku 1962, v roku 1966 ako vedecký asistent získal doktorát, ako adjunkt sa habilitoval v 1977 a v roku 1985 sa stal mimoriadnym a v 1991 riadnym profesorom. V súčasnosti je vedúcim Pracovne Dejín Poľska po 45 roku a zástupcom šéfredaktora časopisu Acta Poloniae Historica. Prednáša (visiting fellow) na Inštitúte vied o človekovi  vo Viedni. Absolvoval viaceré štipendiálne pobyty napr.: DAAD Univerzity v Kolíne a Inštitútu súčasnej histórie v Mníchove, Nadácie A. Humboldta vo Wolfenbrutteli, Univerzity v Tibinge, Univerzity v Dusseldorfe, francúzskeho Ministerstva vysokého školstva a výskumu, Inštitútu histórie súčasných dejín v Paríži a pod. Získal viaceré ocenenia: Ceny týždenníka Polityka, Cena vedeckého tajomníka PAV, Cena ministra národného vzdelávania  a riaditeľa Západného inštitútu v Poznani, vyznamenanie Inštitútu Piłsudzkého v Amerike a mnohé ďalšie. Je autorom viac ako 170 publikácií hlavne z oblasti II. svetovej vojny, a okupácie ako aj národných stereotypov.

Jacques Rupnik (1950) narodený v Prahe, vyštudoval históriu a politológiu, francúzsky politológ a publicista. Zaoberá sa najmä problematikou stredoeurópskych štátov a komunistického hnutia. Autor knihy Jiná Evropa. V súčasnosti je riaditeľom výskumu parížskeho Centra pre medzinárodné vzťahy.


Vilém Prečan (1933), český historik, vyštudoval históriu, autor a spoluautor niekoľkých odborných publikácií, v nemeckom exile viedol Československé dokumentačné stredisko nezávislej literatúry, po návrate riaditeľ Ústavu pre súdobé dejiny. V súčasnosti profesorom na Karlovej univerzite.


Agneša Kalinová, slovenská novinárka, dlhoročná redaktorka Rádia Slobodná Európa

Místo konání:

Hviezdoslavovo nám 8
P.O. Box 348, 814 99 Bratislava
Slovenská republika

Datum:

8.5.2005 0:00 - 0:00

Organizátor:

Česká centra