Česká centra, Czech Centres

Česká centra / Czech centres - logo

Program

19.2.2004 0:00 - 19.3.2004 0:00

EVA DAVIDOVÁ - "ROMANO DROM - CESTA RÓMOV"

Rozsiahly archív čiernobielych fotografií Evy Davidovej, ktorý sa stal základom dlhodobého výstavného projektu, nazvaného „Romano Drom - Cesty Rómov“, je plodom mnohoročného životného, odborného ale i obecne ľudského usilovania a smerovania poprednej osobnosti českej etnografie a rómistiky. Výstavná kolekcia je výlučne humanistickou správou o stave rómskeho sveta a o jeho premenách od polovice 50. rokov minulého storočia až po dnešok. Výstavu, ktorej kurátorm je Přemysl Řepa, bude otvorená za prítomnosti autorky.

Rozsiahly archív fotografií Evy Davidovej, ktorý sa stal základom dlhodobého výstavného projektu, nazvaného "Romano Drom - Cesty Rómov", je plodom mnohoročného životného, odborného  ale i obecne ľudského usilovania a smerovania poprednej osobnosti našej etnografie a rómistiky. Výstavná kolekcia snímok, ktorá je zvrchovane humanistickou správou o stave rómskeho sveta a o jeho premenách od polovice 50. rokov minulého storočia až po dnešok však zároveň svedčí o tom, že autentické vykročenie v ústrety príbehom ľudí, ktorí sa zdanlivo nehodia do sveta veľkých príbehov o pokroku a civilizovanosti, je jediným poctivým spôsobom, ako sa zhostiť úlohy vedenia a dobyť pri tom citadelu ľudskosti a krásy.
Eva Dávidová sa už v priebehu svojho štúdia (etnografia, sociológia a dejiny umenia) na pražskej Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej rozhodla pre nesprostredkovaný kontakt s autentickým prostredím obyvateľov rómských osád a mestských rómskych komunít východného a stredného Slovenska. Tu sa započalo jej bádateľské úsilie, vedené snahou zdokumentovať a pre budúcnosť zachytiť sociálno-kultúrnu skutočnosť a tradíciu rómskeho etnika. Jej záujem sa sústredil predovšetkým na fonografické záznamy pôvodnej rómskej ústne tradovanej kultúry - na rómske rozprávky, piesne a tradičné rozprávania. Snímky olašských Rómov, ktoré autorka urobila prevážne v rokoch 1958 - 1959, zachycujú kočovný život týchto nomádskych ľudí, ktorých vozy sa navždy zastavili v roku 1959 na základe zákona č. 74/1958, ktorým chcela vtedajšia majoritná spoločnosť docieliť násilnú asimiláciu rómskej minority a ktorým položila základ budúcich tragických osudov mnohých rómskych mužov a žien. Snímkami z mestského prostredia priemyslových sídiel Čiech a Moravy sa potom Eva Davidová snaží podať svedectvo o presídlení slovenských Rómov do prostredia, ktoré zrušilo historický a regionálny kontext, v ktorom sa rómska kultúra doposiaľ vyvíjala, a dramaticky tak premenilo povahu a štruktúru tohto spoločenstva.
Nezmerné osobné zaujatie autorky a skutočnosť, že sa odvážila poctivo načúvať spôsobu rómskeho života, jeho vnútornej logike a poriadku, tak uchránili jej fotografie od osobnej nezúčastnenosti a akejsi odborníckej objektivity. Naopak im vtlačili charakter neopakovateľnej osobnej udalosti, ktorá sa stala hlbokým svedectvom a výpoveďou o inakosti a rovnakosti našich blížnych. Fotografické formáty svojou priznanou a nezastieranou surovosťou neškoleného prístupu využívajú chýbajúci retuš a prácu s plnou plochou negatívu k tomu, aby podtrhli autenticitu a nestrojenosť daného okamihu, v ktorom snímka vznikla ako tichá dohoda medzi autorkou a ľudskou komunitou, ktorá sa jej týmto otvorila v svojej jedinečnosti.
Eve Davidovej sa svojím zaujatím podarilo prekročiť rámec odbornej a reportážnej fotografie natoľko, že jej vizuálne svedectvo o cestách Rómov obstojí samostatne i v kontexte umeleckého dokumentu autorov súčasnej fotografie.
V kontexte absolútneho etického významu iného človeka pre našu prežívanú realitu sa javí práve fotografia ľudskej tváre či spoločenstva tvárí ako spôsob svedectva, ktoré kladie na autora výsostný nárok byť hodný zvykov, obyčajov a etosu istej autentickej verzie sveta, ktorou dané spoločenstvo žije. Iba ten, kto tento nárok prijíma, opúšťa svoj idiom a začína hovoriť rečou sveta druhých, iba ten môže premeniť popisnú udalosť fotografického záznamu v udalosť povahy výsostne etickej. Práve to sa odohráva na fotografiách Evy Davidovej, na ktorých sa nám dostáva príležitosti sklenúť oblúk života slovenských a českých Rómov - od snímok ledva odrastených detí, cez snímky, zachycujúce tradičné rómske remeslá a zvyky, až po citlivé portréty najstarších členov tohto ľudského spoločenstva.
Napriek tomu, že fotografie Evy Davidovej vznikali pôvodne ako dokument vedeckého úsilia, jej osobné zaujatie ich súčasne pretavilo v naprosto suverénnu kvalitu estetickú, teda v zážitok krásy. Myslím, že nezaujatou krásou svojích fotografií nás Eva Davidová učí opäť vnímať Boha. Nie však iba Boha rómskeho, ale Boha, ktorý je spoločný nám všetkým.

Petr Kurka

 

Rómovia žijú takmer po celom svete, hlavne však v Európe. Na Slovensku predstavujú desatinu z celého obyvateľstva. Spájajú ich základy jazyka, kultúry a spôsobu života, čo všetko vychádza zo spoločného indického pôvodu. Na území bývalého Československa, dnes Slovenskej a Českej republiky sa nachádzajú štyri skupiny Rómov: českí a moravskí Rómovia (väčšina z nich zahynula za 2. svetovej vojny), slovenskí a maďarskí Rómovia, nemeckí Sintovia a Rómovia olašskí, do roku 1959 prevážne kočujúci.
Fotografie olašských Rómov, s odstupom času o to vzácnejšie, pochádzajú prevážne z rokov 1958 až 1959. Autorka na nich zachytila koniec kočovného života Rómov. Ľudské osudy sa k nám prihovárajú ozvenou času a hovoria o cestách, na ktorých sa kolesá ich vozov dokrútili vo februári 1959, kedy boli títo Rómovia prinútení k základnej zmene svojho spôsobu života. I to zachytávajú autorkine fotografie - prvé týždne a mesiace života na jednom mieste. Napriek tomu - po viacej ako štyridsiatich rokoch - ostávajú olašskí Rómovia svojbytnou skupinou so svojimi zvykmi, svojím jazykom a kultúrou.


Tradične usadení slovenskí Rómovia, ktorí tvoria väčšinu rómskeho obyvateľstva na Slovensku i v Českej republike, pochádzajú z prostredia rómských osád na Slovensku. Tieto osady sú dodnes prevažujúcim typom bývania slovenských i maďarských Rómov - najmä na východnom Slovensku.
Prostredie rómskych osád, ktoré tu vyrástli v priebehu dvoch - troch storočí predstavujú svojrázny svet, ktorý žije svojím vlastným svojbytným spôsobom. Jeho základom boli rodiny kováčov alebo hudobníkov, ktorým ako prvým bolo dovolené usadiť sa v podhradí kaštieľov či na okrajoch miest a dedín. Tieto "tábory" štvrtí lebo osady sa živelne rozrastali a postupne menili až do súčasnej podoby.
I keď sa v posledných dvadsiatich rokoch osady v mnohom výrazne zmenili, ešte stále v nich jedna časť Rómov žije podobným spôsobom, aký Eva Davidová v rozmedzí od polovice rokov päťdesiatych do rokov deväťdesiatych zachytila na svojích fotografiách.
Po máji roku 1945 a v nasledujúcich rokoch došlo k výrazným presunom obyvateľstva, s ktorými bol spojený migračný odchod veľke časti Rómov zo Slovenska. Ich rodiny, zväčša z východného Slovenska, smerovali do priemyselných a pohraničných oblastí Čiech a Moravy, kde sa usadili a žijú v tomto novom domove doteraz. Cesta súžitia a vzájomného porozumenia nebola však ľahká ani tu.

E.D.

"..... Sugestivita a miera presvedčivosti vizuálneho svedectva svojou emotívnosťou predčí často vedeckú správu. Fotografia je prejavom špecifického spôsobu myslenia a stavu citov. Niektoré fotografie nemožno iba si prezerať, je treba ich počúvať. U Evy Davidovej počujem obrazy objavu človeka, počujem príbehy ľudských bratov o veľkej, možno pomalej ceste Rómov... Počujem o šťastiu z materstva, o radosti zo života i o zármutku z úmrtia. Vnímam rýdzosť, láskavosť, priamosť fotografického prejavu Evy Davidovej. Cítim, že pracovala so srdcom otvoreným dokorán a obrazy exponovala na najcitlivejšiu vrstvu človečenstva."

doc. Pavel Dias

Místo konání:

Prepoštská 6
P.O. Box 348, 814 99 Bratislava
Slovenská republika

Datum:

Od: 19.2.2004 0:00
Do: 19.3.2004 0:00

Organizátor:

České centrum, STM Košice, Generálny konzulát ČR v Košiciach, MZV ČR