Česká centra, Czech Centres

Česká centra / Czech centres - logo

Program

16.1.2014 18:00 - 21.2.2014 0:00

ADÉLA Babanová

Adéla Babanova Jedna z najvýraznejších mladých videoumělkyň slovenskej súčasnosti. Zaujme už tým, že u nás nevídane dbá na kvalitu svojich filmov. Najradšej spolupracuje s profesionálnymi scenáristami, hercami aj štábmi, ktorým sa na oplátku snaží vytvárať z ich pohľadu štandardné podmienky. Na projekty, ktoré posúvajú hranice českého videoartu, si sama zarába v televíznej strižni.

 

Na svoju cestu za umením sa Adéla Babanova (1980) vydala okľukou cez odevnú priemyslovku. Už počas strednej chodila kresliť na žižkovskom "Štítnovku", kde vtedy učil treba Ján Mančuška. Prvé prijímačky na AVU do ateliéru kresby nedopadli. Druhýkrát skúsila ateliér konceptuálnje tvorby Miloša Šejna. "Už pri tej jedinej konzultáciu, na ktorú som prišla, videl, ako striedam médiá, a pošoupl ma od fotiek k videokamere," rozpráva. "Aj jeho prístup bol motivujúci. On ťa dostal k tomu, čo by si mal robiť, a ešte si mal pocit, že si si na to prišiel sám, "spomína. Intermezzo u Vladimíra Kokoliu sa odohralo v mene osobného koketovania s maľbou, aby sa nakoniec skrze ateliér nových médií Michaela Bielického definitívne prepracovala k videu.

Adéla Babanova vo svojej tvorbe od počiatku spájala imagináciu s osobnou skúsenosťou, výsledkom bol zvláštny, niekedy trochu uštipačný druh magického realizmu. Jeden z prvých filmov Babanova, Procházka (2005) o Liliput, ktorý sa učil lietať, tak vychádzal z jej sna. "Lenže to bol skutočný chlapček, ktorého som poznala z francúzskeho lýcea," vysvetľuje. "Ten sen bol o chalanovi so schopnosťami, ktoré iné deti nemajú. Takže som poprosila jeho mamičku, či s ním môžem točiť, a nakoniec sme spolu urobili hneď dve veci. "

"Videoartu ma vždy odrádzal svojou amatérštinou, bola som na to úplne alergická," pokračuje ctiteľka Stevea McQueena. "Snažila som sa, lenže to nebolo moc platný - ako tam ten amatérismus nechcel byť, tak bol." Aj to bol dôvod, prečo začala spolupracovať so svojim bratom Dziani, ktorý študoval na FAMU scenáristiku. Najskôr to boli skôr konzultácie, ale keď začala pripravovať prvý diel svojej Trilógia o umení (Zurich, 2008; Za umelca roka som zvolila seba, Polobohovia, 2009) oslovila ho, aby videá spolu s kolegom Vojtěchom maskami rovno napísali. Nasledovala profesionálna realizácia. To už mala na svojom konte oceňovaný multimediálny projekt Rozhovor so Sylviou Plath (2006), ktorým diplomovala. Absurdné interwiev so zosnulou spisovateľkou, matkou dvoch detí, ktoré samovražda v tridsiatich rokoch "pomohla ku sláve", sa stalo kľúčovou prácou, ktorá predznamenala jej ďalšiu tvorbu.

Nielenže tým pre seba objavila zrozumiteľný formát v podobe inscenovaného rozhovore alebo debaty, ale spolu s ním prišlo aj tému. "Začali ma čím ďalej viac zaujímať rozpory medzi súkromným životom umelcov a ich tvorbou, rozoberala som vzťahy vnútri umeleckého sveta, túžbu po moci i nesmrteľnosti," hovorí k tomu Babanova. "Vo chvíli, keď som mala byť po škole sama povolené prepravovať sa do sveta umenia, to pre mňa zrazu bola aj existenciálnu záležitosť."

Živiť sa začala vo filmovej produkcii, kde sa síce naučila veľa technických a prevádzkových vecí, ale čoskoro zistila, že denný stereotyp v kancelárii pre ňu veľa nie je. Súčasná externá spolupráca s televíziou jej naopak umožňuje točiť vlastné veci, a to časovo aj finančne. Spúšťacími impulzy pre ňu neraz boli, ako v prípade Trilógia o umení, termíny výstav. Tou zatiaľ najdôležitejšie sa stali úspešné Potížistky (2011) v Galérii Jiří Švestka, koncipované ako ohliadnutie za tvorbou posledných dvoch rokov. V mystifikačním "dokumente" Tringalka (2011) spracovala legendu o žene, ktorá mala v 50. rokoch na slovenskom spáchať zločin. "Príbeh sa ale zachoval len v pamäti jedného človeka, a preto celá jeho vizuálna stránka bola len mojou interpretáciou," rozpráva. V ďalšom pseudodokumentu Už šesťdesiat rokov je mi tridsať (2010), tentoraz čiernobielom, zachytila ​​nestarnúci umelkyňu Evu Weber v jej funkcionalistickej vile, ktorá na rozdiel od svojej majiteľky podlieha neúprosným zákonom času a mizne v zemi. "Spojovacím momentom oboch ženských hrdiniek sú ich životy mimo zákon a obe dve sú svojím spôsobom nesmrteľné. Jedna doslova a druhá prostredníctvom legendy, "objasňuje autorka.

Prvá veľká výstava v Prahe sa vzápätí odrazila vo finálovej účasti v poknížákovském ročníka Ceny NG 333. O rok neskôr predstavila Babanova svoj ​​projekt s názvom Ja tam mám telo (Ich hab hier eine Leiche) na ďalšie švestkovské výstave v Berlíne. Českú premiéru si odbil o pár mesiacov neskôr v rámci minuloročnej expozície finalistov Ceny Jindřicha Chalupeckého v Dome pánov z Kunštátu. Detektívne video opäť vzniklo z fascinácie reálnym príbehom z nedávnej minulosti - záhadnou smrťou americkej modelky časopisu Penthouse. Nedozvieme sa, kto jej smrť zavinil, ale rovnako tak ani skutočný príbeh nemá riešenie. Ako skoro vždy zostáva u Adely Babanova len záhada a veľa otáznikov. Ak v Nemecku mal projekt, tak ako jej predchádzajúce výstupy, podobu priestorovo delené multimediálne inštalácie, upravená verzia v Brne bola už prezentovaná čisto ako film.

Bol to zatiaľ najnáročnejšie projekt, polhodinová stopáž zhruba jedenapolkrát presahovala jej najdlhší snímku, približne rovnako pretiahla pôvodný rozpočet, ktorý zahŕňal postprodukcii a deväť natáčacích dní. "Toto už nikdy," tvrdí dnes. "Jednak nie v zime, jednak menej ambiciózne, pretože toto bolo naozaj na zbláznenie. Točilo sa po nociach vonku na rôznych lokáciách, nemali sme na catering ani na vodiča, a tak sme všetko oddřeli s naším producentom Tomášom Vácha. Na druhú stranu nám väčšina ľudí, ktorých sme oslovili pre spoluprácu, vyšla vo všetkom v ústrety, "dopĺňa.

"Vo videu Ja tam mám telo už sme vychádzali z televízie úplne vo všetkom, ale zároveň pracujeme na tom, aby divák tak trochu nevedel, na čo sa to vlastne pozerá," približuje kolektívne stratégiu. "Vytvárame hybridný žáner, ktorý je súčasťou obsahu. Pridávame iracionálne prvky, nelogismy, nadsádzku, zlé strihy. Občas sa preto stane, že niekto tú absurdné nadsádzku nepochopí ako zámer a rozčúli sa. My sa u toho ale niekedy dosť nasmejete. "

Místo konání:

Zahorian Gallery, Mierová 7, Bratislava

Datum:

Od: 16.1.2014 18:00
Do: 21.2.2014 0:00

Organizátor: